Skúsenosť s násilím zo strany partnera či manžela má na Slovensku každá druhá žena. Hoci vo všeobecnosti sú muži častejšími obeťami niektorých trestných činov, pri domácom násilí tvoria väčšinu obetí ženy. Násilie pritom často zažívajú aj preto, že ho spoločnosť zľahčuje alebo prehliada a páchatelia nebývajú vždy potrestaní primerane. Aj preto je dôležité o násilí páchanom na ženách hovoriť a verejne sa voči nemu postaviť. Týmto témam sa venovala diskusia Činy mužov, zodpovednosť žien? v košickom Martinuse.
Bezpečný ženský dom Brána do života a organizácia Fenestra zorganizovali v Košiciach (2. júna 2026) už druhú diskusiu o téme násilia na ženách a na to, ako by mal vyzerať zdravý vzťah. Do kresiel rečníčok si sadli Silvia Králová z Fenestry a psychologička Judita Majerová z Brány do života. UPre ženy boli pritom.
„Podľa policajných štatistík zomrie na svete každý deň jedna žena rukou svojho partnera.“ Týmto úryvkom z knihy Bola to láska začala diskusiu moderátorka Laura Fojtová z Brána do života. Uviedla takto debatu o tom, prečo sa zameriavame najmä na násilie páchané na ženách, prečo sa to ženám deje a čo s tým môžeme robiť. Silvia Králová hneď v úvode vysvetlila, že to nie je problém jednotlivých žien: „Je to zakorenené hlboko v našej kultúre, že muži majú väčšiu moc. Táto nerovnosť sa potom premieta do vzťahov medzi mužmi a ženami, a to potrebujeme postupne meniť. Pretože, ak si nebudeme rovní a kým budú ženy zažívať domáce násilie, naša spoločnosť nikdy nebude slobodná.“ Do tejto témy sa pridala aj Judita Majerová: „Nerovnomerné rozloženie moci medzi mužmi a ženami vidíme v každodennom živote. Vezmime si len ich zastúpenie vo vrcholových pozíciách, napríklad aj vo vláde. Ak je tam taký výrazný nepomer, tak aj rozhodnutia, ktoré sa týkajú nás všetkých, sa tvoria len na základe mužskej skúsenosti, nie ženskej.“
Rodová nerovnosť ako príčina násilia
„Dievčatá vychovávame k tomu, čo musia a nemôžu a chlapcov k tomu, čo môžu a nemusia,“ vysvetlila Silvia Králová na tému rodových stereotypov: „Pravdaže aj muži musia odmala čeliť rôznym tlakom a stereotypom (buď silný, neplač), ale vo všeobecnosti tým trpia najmä ženy.“ Silvia pritom zdôraznila, že výsledkom sú práve alarmujúce čísla ženských obetí domáceho násilia.
Žena zažíva násilie len preto, že je žena
Čo sa týka domáceho násilia páchaného na ženách, tak čísla za posledné roky stúpli a sme nad priemerom Európskej únie. Aktuálne prebiehajú rôzne výskumy, ktoré hľadajú odpovede na otázku, prečo to tak je. Podľa Silvii to môže mať aj jeden pozitívny aspekt: „Ženy začali o násilí viac rozprávať.“
Sú alkohol a porucha osobnosti len výhovorky?
„On je dobrý chlap, len si vypil a stratil nervy.“ Počujeme často na obranu mužov, ktorí zaútočili na svoju partnerku. No podľa Silvie problémom nie je samotný alkohol ani porucha osobnosti: „Muž môže stratiť nervy aj v obchode, na úrade či v práci a kolegu či úradníčku nenapadne. Doma sa tak správa, lebo si myslí, že môže, a to správanie sa naučí vplyvom svojej sociálnej bubliny (rodiny, školy, priateľov…). Problém teda nie je alkohol, ale pocit moci.“ Násilie je podľa slov Silvie vedomé a kontrolované a vidieť to aj v prípadoch, keď muž cielene napadá partnerku len na častiach tela, ktoré nie sú vidieť.
Alkohol, drogy, neovládanie pocitov sú podľa Silvie a Judity len výhovorky a mýty, ktoré používame na ospravedlnenie a zľahčovanie násilia. To vedie k tomu, že voči páchateľom sa nevyvodzuje žiadna zodpovednosť, a naopak, zodpovednosť za násilie prenášame na ženy: „Na čo si si ho vzala? Musela si ho nejak vyprovokovať,“ a pod.
Čo s tým môžeme robiť?
Na Slovensku existujú rôzne organizácie, ktoré sa venujú nielen podpore a pomoci ženám zažívajúce násilie zo strany partnera, ale aj prevencii. My všetci sa môžeme pridať tým, že budeme o týchto témach nahlas hovoriť a postavíme sa za ženy, ktoré násilie zažívajú – nielen fyzické, ale aj emocionálne (ponižovanie, manipulácia, izolovanie ženy atď.), ekonomické (nevedomé zadlžovanie partnerky atď.), sociálne (kontrolovanie telefónu, pohybu atď.), digitálne (napr. zverejňovanie intímnych materiálov bez súhlasu) a pod.
A čo na to UPre ženy?
Domáce násilie môže zažívať ktorákoľvek žena, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza a v akých pomeroch žije. No chudoba a nízky socioekonomický status riziko partnerského násilia ešte zvyšujú. Finančný stres, nezamestnanosť a neistota posilňujú napätie v domácnosti a zároveň znižujú schopnosť ženy zo vzťahu odísť. Aj preto sú témy rodovej rovnosti a domáceho násilia súčasťou nášho vzdelávacieho programu. Diskusia v Martinuse bola doplnkovou príležitosťou, ako sa o tom rozprávať a zároveň sa socializovať v príjemnom prostredí plnom kníh a inšpirácií.
Oľga si napríklad uvedomila, že aj ženy páchajú násilie na svojich partneroch a v Magde zarezonovalo, že prenasledovanie (napr. od bývalého partnera) je tiež forma násilia, ktorá by sa mala riešiť.
Ďakujeme Fenestre a Bráne do života, že tieto témy verejne otvárajú a apelujú na celospoločenské zmeny.
Poznámka: V článku sme pracovali s dátami z prieskumu Európskej komisie – prieskum o násilí na ženách, zverejnený pri príležitosti Medzinárodného dňa za odstránenie násilia na ženách (25. november 2024).
Výsledky ukázali, že s násilím od partnera sa na Slovensku stretlo až 50 % žien a dievčat, pričom celoeurópsky priemer bol 31 %. Celkovo skúsenosť s násilím (nie len partnerským) potvrdilo 38 % žien a dievčat na Slovensku (celoeurópsky priemer: 31 %). Prieskumu sa zúčastnilo aj 5 000 slovenských žien, z ktorých 11 % potvrdilo skúsenosť s agresiou od partnera za posledných 12 mesiacov (celoeurópsky priemer: 5 %).
Reportáž z prvej diskusie čítajte TU.