Na UPre raňajkách pre partnerov sme diskutovali o tom, ako pripravovať ženy, aby splnili očakávania zamestnávateľov, vymenili sme si skúsenosti a navzájom sa inšpirovali. O svoj osobný príbeh o prekonávaní bariér sa podelila bývalá účastníčka programu, dnes už naša kolegyňa Judita.
„Chceme zmapovať a lepšie porozumieť vašim potrebám. Keďže ženy pripravujeme pre zamestnávateľov, ako ste vy, potrebujeme vedieť, čo od zamestnancov očakávate a k tomu prispôsobiť program UPre ženy v budúcnosti,“ povedala na stretnutí programová riaditeľka Karpatskej nadácie Veronika Miškech Fričová.
Raňajky sa konali 24. júna 2026 v Gesto v Košiciach. Zástupcovia firiem aj organizácií, ktoré zamestnávajú rómske ženy z vylúčeného prostredia, sa zhodli, že najdôležitejšie sú chuť a ochota pracovať, učiť sa a napredovať. To je však veľmi náročné, ak ženám chýba sebavedomie. Mnohé ho nemajú z rôznych dôvodov — napríklad nemajú ukončenú strednú školu, nikdy predtým nepracovali alebo nevedia, ako reagovať na pohovore či komunikovať s Nerómami. Presne takto na tom bola na začiatku programu UPre ženy aj teraz už jeho absolventka Judita.
„To bolo pre mňa najviac“
V rozhovore s Natáliou Príhodou (manažérkou UPre ženy) sa Judita priznala, že na prvom pracovnom pohovore nepovedala ani slovo. A že si nikdy neverila. Svoj život začala meniť po nástupe do programu a dnes pracuje pre Karpatskú nadáciu a Východoslovenskú distribučnú, ktorá patrí do skupiny ZSE. Začala si dôverovať a naučila sa za seba postaviť, napríklad aj vtedy, keď ju partner nechcel pustiť pracovať mimo Luníka IX. Na otázku, čo jej najviac pomáhalo, aby program dokončila a zamestnala sa, odpovedala: „Neustála podpora a slová, že na to mám. Aj keď som meškala na vzdelávanie, tak ma Natália neskritizovala, ale naopak ma podporila, že je rada, že som prišla a že mám na to, aby som sa v živote posunula.“ A aké to bolo, keď nastúpila do ZSE? „Prvý deň som stála pred budovou a veľmi som sa bála. Pýtala sa sama seba, že čo tu vôbec robím, veď nemám ani strednú. Ale neutiekla som. A keď som videla, že sa ku mne správajú ako ku všetkým ostatným, to bolo pre mňa najviac. Nebrali ma ako Rómku z Luníka, ale ako kolegyňu, a to mi dalo odvahu ísť aj na ďalší deň.“
Na okraji spoločnosti
Rómske ženy sú jedna z najviac znevýhodnených skupín na Slovensku, pretože čelia mnohonásobnej diskriminácii – lebo sú ženy, sú Rómky, majú nízke vzdelanie, žijú v chudobe a na okraji spoločnosti. Aj preto si bez pomoci z vonku často nedokážu nájsť dobrú prácu a postaviť sa za seba a svoje rozhodnutia. Všetci prítomní sa zhodli, že je dôležité rómske ženy podporovať a zároveň meniť prostredie, v ktorom žijú a pracujú. „V spoločnosti Tauris zamestnávame aj Rómov a Rómky a máme vypracovaných mnoho programov, cez ktoré ich dokážeme podporiť (ale nielen ich, ale všetkých zamestnancov). Osvedčil sa nám, napríklad, mentoring, keď služobne starší zamestnanec sprevádza nového. Chodíme prednášať aj priamo do škôl a učíme žiakov, ako napísať životopis, motivačný list či ako zaujať. Táto snaha sa nám už 100-krát vrátila,“ vysvetlil Ivan Treľo, riaditeľ ľudských zdrojov a člen predstavenstva Tauris. A to, že sa to naozaj vypláca, potvrdila Lucia Cibríková, HR manažérka výrobnej automotive spoločnosti z Prešova: „Z týchto ľudí sa stanú angažovaní, verní a lojálni zamestnanci, ktorí vám ostanú vo firme roky.“
„Dôležité je, aby sa skúsenosti odovzdávali ďalej,“ povedal Ivan Treľo a my sme veľmi radi, že môžeme prepájať dôležitých a silných hráčov a meniť k lepšiemu nielen životy konkrétnych žien, ale celú našu spoločnosť.
Ak sa chcete pridať – máte záujem podporiť program UPre ženy alebo chcete umožniť rómskym ženám získať pracovnú skúsenosť a začleniť sa na trh práce, kontaktujte Veroniku Miškech Fričovú na veronika.m.fricova@karpatskanadacia.sk.