Na Svete žien sa stretli úspešné ženy, ktoré majú možnosti vplývať na životy iných a inšpirovať ľudí okolo seba. O svoje príbehy sa podelili autorka Lenka Hlinková, riaditeľka veľkej spoločnosti Katarína Vaškovičová, sociálna pracovníčka Monika Duždová a speváčka Katka Koščová. Podujatie moderovala známa scenáristka a moderátorka Alena Heribanová.
Svet žien organizovala Karpatská nadácia 10. marca 2024 v krásnych priestoroch Východoslovenskej galérie v Košiciach, aby oslávila Medzinárodný deň žien, ženskú jedinečnosť a silu prekonávať výzvy. Podujatie otvoril hudobný vstup Katky Koščovej a Daniela Špinera. Po ňom nasledovala diskusia s účastníčkami, ktoré diváčkam ponúkli vlastné životné zážitky popretkávané výzvami, radosťami, starosťami a úspechmi. Hostky sa zhodli, že za ich úspechom nestojí len vlastná snaha a sebapráca, ale aj podpora od okolia v súkromnom i pracovnom živote.
Spravodlivé rozdelenie povinností
Lenka Hlinková, Katarína Vaškovičová aj Katka Koščová dosiahli svoje úspechy aj vďaka spravodlivému rozdeleniu úloh v domácnosti so svojimi partnermi. Svoje kariéry tak mohli rozvíjať popri starostlivosti o deti. Keď sa Kataríne Vaškovičovej narodilo druhé dieťa (dcérka), tak na rodičovskú službu šiel miesto nej jej manžel a Katarína mohla naďalej rozvíjať svoju kariéru. Dôležitá bola aj podpora jej zamestnávateľa – spoločnosti Magna, ktorý umožňuje ženám prispôsobiť pracovnú náplň a prostredie k starostlivosti o deti. Nebolo to jednoduché, Katarína viedla meetingy a po nich odsávala mlieko, ale dnes vie, že to bolo jej najlepšie rozhodnutie v živote. Dcérka s manželom majú nádherný vzťah a Katarína sa naučila neriešiť, čo sa deje doma počas jej neprítomnosti. Veľkou školou života pre ňu bolo určiť si tiež hranice a pracovať do takej miery, aby nevyhorela a mohla svoju prácu robiť naplno (pretože pri vyhorení to človek nedokáže mentálne ani fyzicky).
Materská služba nie je dovolenka
Asi ste si všimli, že sme schválne použili výraz materská služba a nie dovolenka. Lenka Hlinková to prirovnala k niekdajšej vojenskej službe, ktorá sa tiež nevolala dovolenka. A verte, že starostlivosť o deti a vojenská služba od seba nemajú tak ďaleko :D. Lenka je autorkou knihy Ženský algoritmus a zakladateľkou rovnomenného združenia. Mohlo by sa zdať, že jej hlavnou témou je prepájanie žien a IT sveta, no v skutočnosti pomáha pozdvihovať aj ich manažérske zručnosti, snaží sa búrať stereotypy, ktorým ženy čelia a upozorňuje na nerovný prístup k ženám doma aj v práci.
Rómky sa musia snažiť oveľa viac
Príbeh Moniky Duždovej bol okrem výziev, s ktorými sa v živote stretávajú takmer všetky ženy, ovplyvnený aj jej etnickou príslušnosťou. Rómky na Slovensku sa takmer denne stretávajú s predsudkami a diskrimináciou a aby sa presadili, musia sa snažiť oveľa viac. Rodičia Moniku pritom od narodenia viedli k tomu, aby žila úspešný život a zakladali si na vzdelaní. Monika ako jedna z mála z okolitej rómskej komunity začala študovať na gymnáziu, no po prvom ročníka otehotnela a štúdium vymenila za starostlivosť o deti, pretože postupne sa jej narodili tri. No časom si uvedomila, že jej životným cieľom nie je starať sa o domácnosť a čakať na manžela, kým príde z práce. Keď deti odrástli, dokončila si gymnázium s maturitou a neskôr aj vysokú školu. Jej príbeh je pravdaže oveľa bohatší a komplikovanejší – popretkávaný životom v zahraničí a smrťou manžela. Dnes pracuje v Národnom inštitúte vzdelávania mládeže a za sebou má bohaté skúsenosti a vedomosti z inkluzívneho vzdelávania v zahraničí. Okrem toho je dôležitým hlasom žien z vylúčených komunít, ktoré majú právo na rovnaké podmienky a prístup ako všetky ostatné.
Po diskusii sa k mikrofónu opäť postavila Katka Koščová a pred vystúpením sa podelila o svoje skúsenosti s nenávistnými komentármi a poznámkami na jej výzor či názory. Pripomenula nám, že nikto nemá právo súdiť a kritizovať iných, kým si neobuje ich topánky. A keď si ich obuje, zistí, že nepotrebuje kritiku, ale podporu.
Reakcie na podujatie:
„Podujatie Svet žien sa mi veľmi páčilo. Bolo to úžasné vystúpenie piatich úspešných žien. Žien s rodinami, s voľným časom, so životom... Pri ich rozprávaní som si opätovne uvedomila, aká dôležitá je podpora najbližších. A čo som si uvedomila hneď na začiatku je, že by v publiku malo sedieť viac mužov, aby videli, počuli, čo všetko ženy dokážu, a že to nie je my alebo oni, a že to všetko ženy dokážu aj vďaka ich podpore.“
„Dnes som si uvedomila, že, našťastie, žijem v bubline, v ktorej ma podporuje celé moje okolie a ani rodina či práca mi nekladú žiadne bariéry. Ale svet mimo mojej bubliny je iný a nie všetky ženy také šťastie majú. A že je dôležité o tom hovoriť a podporovať ich. A preto som si dnes dala svoj malý záväzok, že k tomu chcem prispieť a ženy nahlas podporovať a nepodceňovať ich situáciu. A najinšpiratívnejšou hostkou pre mňa bola Monika. Ja pochádzam z obce Stakčín, kde Rómovia zastávajú dôležité funkcie a pozície a nerobíme medzi sebou rozdiely, máme výborné vzťahy a všetci sa rešpektujeme navzájom. Čiže bolo pre mňa dôležité si pripomenúť, že to tak nefunguje všade.“
„V spoločnosti stále nie je žena vnímané rovnocenne. Hoci rovnosť sa čoraz viac prezentuje, stále má žena väčší nápor na povinnosti a má to o čosi náročnejšie ako muž. Vďaka takýmto podujatiam môžeme otvárať dôležité témy a hľadať spôsoby, ako ženy podporovať a zasadzovať sa o to, aby boli vnímané rovnako ako muži.“
„Vďaka podujatiu, ale aj celému programu UPre ženy si uvedomujem, že nestačí sa zamerať len na podporu zvonka. My ženy v sebe samy nosíme stereotypy, ktorými sa pozeráme na okolie aj samé na seba. Častokrát na seba nakladáme množstvo povinností, a to bez toho, aby nás do toho niekto nútil. A nedokážeme požiadať o pomoc. Mám pocit, že okoliu chceme dokázať, koľko veľa toho zvládneme a to určuje naše kvality. Tak veľmi nám záleží, aby nás mali radi iní, že zabúdame mať rady samy seba.“
Foto: Petra Juhásová
